Polná sláva

Teeeda chcela by som nieco malo k tomu, co pisal Zb do filozofickej rubriky o polnej trave :o) Je to fakt sranda to ako mame kazdy ( alebo teda snad skoro kazdy ) tie svoje tykadielka jemne nastavene a vnimame seba svoje postavenie v spolocnosti A okrem toho vnimame takto ostatnych Myslim ze v eneagrame bolo ze jeden typ osobnosti to ma naozaj vyvynuty taky cit pre tieto veci. Vie zavnimat zlozenie skupiny konkretnej, rozlozenie sil...juj ale to odbieham Len to som chcela ze kazdy to asi pozname z oboch stran...aj ked hodnotime, aj ked sme hodnoteni.... Na jednej starne mi to pripada ako celkom uzitocny mechanizmus...sa mi totiz asi stalo par krat ze som skorigovala svoje sparavanie a uvazovanie takym lepsim smerom a to nie z nejakeho vlastneho popudu...ale prave kvoli skupine, alebo aj nejakej osobke konkretnej - napr myslim, ze v skaute alebo aj hocikde inde sa to hojne vyuziva vo vychove.. No jo vo vychove,..teda musi byt predpoklad ze je tu niekto kto ta ma rad , chce Ti neico predat...nie ze ta nejak prerabat len ta niekam nasmerovat....a podoben je to aj v tej druhej situacii – teda nie ked ty si ten hodnoteny, ale ked Ty hodnotis...s Vodou sme chceli zalozit tzv kriticky kruzok...hehe v ramci ktoreho by sme sa kritizovali...ide totiz o to, ze mne to dnes pripada, ze ludia sa nad sebou navzajom skor nezamyslaju...okej budem konkretna ..pripada mi to ze sa nad druhymi ludmi moc nezamyslam..staci mi ked s nimi nie su problemy, lahka povrchna bezproblemova onverzacia..taky papierovy svet...teda zamysliet sa nad niekym, kriticky ho posudit to chce totiz namahu a pride mi to ako vyraz minimalne zaujmu, alebo aj priatelstva, naklonnosti, ked zacnem niekho riesit...:o) Jo ale to co tam v tom clanocku riesi Zb, je asi trochu o inom ...je to o sile, o boji, o budovani pozicie o obhajovani pozicie, o sebapresadzovani sa...o tom ako to druhym ublizuje, o tom ako to ublizuje mne... Kd niekoho posudis, das mu nalepku ..tak ho tak nejak robis neslobodnym..vymedzujes mu priestor v ktorom sa voci tebe moze pohybovat.... ... si pre mna ten sympaticky ftipny cloviecik ...ty si pre mna taka trochu spomalena, ale inac celkom znesitelna osoba ...no a ty si upne mimo No a je to na nom , a na jeho osobne sile, ci tento priestor prekroci alebo sa na seba zacne pozerat tvojimi ocami... ....ty jo sak ja som uplne mimo .....aaaa teraz si moze mysliet ze som uuplne blba A najlepsie/najvtipejsie na tom je ako pisu mudri ludia ze casto krat nekorigujeme seba podla toho co si druhi ludia o nas myslia, ale podla toho co si my myslime, ze si o nas druhi myslia.... A este daco k tomu, ked posudzujem ja. Je to dost hlupe ale tak celkom mimovolne ( hehe „proces“ na pozadi ) si triedim ludi minimalne do troch kategorii: na tych ktori mi nemaju co dat ( ti ma vacsinou nezaujimaju ) na tych torych povazujem a rovnocennych ( s nimi sa citim prijemne ) a na tych ktori mi maju co dat ( zalezi mi, na tom, ako ma posudzuju ) Jojo uz je toho vela ale este toto vam musim zacitovat z Hlavy 22, je to charakteristika takej jednej postavy: Plukovnik Cathart byl imunni vuci absolutnim hodnotam. Svou karieru dokazal merit pouze v porovnani s jinymi a jeho pojeti uspechu vychazelo z predpokladu, ze musi vsechno delat prinejmensim stejne dobre, ale radeji lepe nez jeho vrstevnici... ...v tomto ohledu byl plk. Cathart primo neunavny – pilny, soustredeny, zkuseny vojensky taktik, ktery dnem i noci pripravoval slozite operace, jez mu meli prinest prospech. Stal se svym vlastnim sarkofagem, neohrozenym neomylnym diplomatem, ktery neustale sam sebe znechutene peskoval za vsechny sance, jez si nechal ujit a za vsechny chyby, jichz se dopoustel, by si byl pokazde nejradej zklamane nakopl do zadku. Byl ostrazity, podrazdeny, zahorkly, puntickarsky. Udatny oportunista, vrhajici sej ako rozzureny kanec na kazdou prilezitost, kterou pro nej objavil podplk Korn, se vzapeti po cinu roztrasl pustym zoufalstvim nad jeho dusledky jez by mohli jeho vlastni osobe prinest ujmu.slidil po vsech drbech a stradal si pomluvy. Vsemu co se doslechl uveril a nicemu neduveroval. Byl ustavicne na strazi, cihal na sebemensi signal a pohotove se domyslel vztahu a situaci, ktere vubec neexistovali. Vedel uplne o vsem a ustavicne se pachtil, aby zjistil, co se prave deje. Byl to vychloubacny bezohladny despota, bez ustani ponoreny do sklicujicich uvah o katastrofalnem dojmu, jimz musi docela urcite pusobit na vyznamne osobnosti. Ty vsak z valne casti vubec nevedely, ze nejaky plk Cathart existuje.... ...plk Cathart musel vyuzivat veskereho sveho duvtipu aby nezahynul v tom vrtkavem, aritmetickem svete ostudnych blamazi a slavnych vitezstvi, ohromujicich pomyselnych triumfu a katastrofickych pomyselnych proher hodinu za hodinou se zmital medzi uzkostnou hruzou a bujarym veselim Taaak konec